ࡱ> bda9 bjbj"Z>l  PRRRRRR$ vQvbPPPP S&dHPP0 PiiPBRUMOV Msto le~c v dol Y ky Brumovky v Blch Karpatech, v nadmoYsk vace kolem 330 m, ve vzdlenosti 5 km ji~n od Valaaskch Klobouk. Samotn Brumov m pYibli~n 3400 obyvatel a katastrln zem o rozloze 2149,5 hektaro. Historick nzvy obce: 1255 de Brumov, 1256 de Prawnove, 1261 de Brumove, 1270 de Brumouie, 1294 castrum suum Bronowire, 1303 purchrauius de Brunow, 1447 z Brumova, 1481 na Brumowie, 1500 na Brumow, 1516 zmek Brumow, apod. Brumov a jeho okol nle~ do chrnn krajinn oblasti Bl Karpaty, vyhlaen v roce 1980. Za pozornost stoj vskyt vzcn razilky smrdut a roznch druho vstava o vHodHovsk dolin, dle zbytek lu~nho lesa na Yece VlYe u Bylnice. Prvn doklady o osdlen Brumovska pochzej z mladaho obdod stara doby kamenn, napY. ve vystn Vlrskho prosmyku na slovensk stran jsou dolo~eny nlezy z obdob graventtienu (30 000 - 20 000 pY. n. l.), naleziat u Nemaov. K vrob kamennch nstrojo byly pou~vny v tto dob mstn suroviny (radiolarit, menilit), jejich~ vchozy se nachzej v oblasti Vraateckho bradla na moravsko-slovensk hranici (Vraateck Podhradie na Slovensku, Sidonie na Morav). Z mlada doby kamenn (neolitu) pochzej z Brumova a jeho okol nlezy brouaen kamenn industrie, podobn nlezy mme dolo~eny tak z pozdn doby kamenn (eneolitu), tak napY. z oblasti Zvra je to ploch sekerka se zaoblenm tlem a z prostoru mezi Brumovem a Bylnic fragment sekeromlatu. Za prokazateln zatm nejstara osdlen na katastru samotnho Brumova lze pova~ovat pchovsk vainn hradisko na ostro~n, na n~ byl pozdji zbudovn stYedovk hrad; datovat lze toto osdlen pYibli~n do 2. stolet pY. n. l. Na konci 12. stolet, na sklonku doby mladohradiatn, byla hradn ostro~na znovu osdlena a na rozhran prvn a druh tvrtiny 13. stolet zde byl zbudovn celokamenn pozdnromnsk krlovsk hrad, jeden z nejstarach svho druhu v naaich zemch. Prvn psemn zprva o Brumov pochz z roku 1255, kde je na zdejam hrad uvdn krlovsk kasteln Smil z rodu pno z ObYan, jeden z pYednch velmo~o z blzkho okruhu panovnka, krle PYemysla Otakara II. Brumovsk purkrab Smil zalo~il roku 1261 cistercick klater ve Vizovicch a v souvislosti s brumovskm hradem je uvdn naposledy v roce 1273. Na konci 13. a na po tku 14. stolet byl Brumov v dr~en OldYicha z Hradce, roku 1342 zde datoval jednu z listin Karel IV. Na po tku 15. stolet nle~el brumovsk hrad Bo kovi ml. z Kunattu, stoupenci husitskho hnut, tak~e v roce 1421 doalo k oblhn hradu krlem Zikmundem. Vsledek bojo neznme, ale ji~ kolem roku 1424 byl patrn hrad opt v rukou krlovch, tak~e jej v roce 1426 mohl darovat sv man~elce krlovn BarboYe Celsk, v jejich~ slu~bch se na Brumov dostal znm vle nk, Pankrc ze Sv. Mikulae. Ve tyYictch letech 15. stolet nle~el Brumov pnom v Cimburka, kteY span navzali na proslulou innost svho pYedchodce, toti~ spanou organizaci loupe~ivch njezdo do okol a zejmna pak do Uher. Kolem roku 1469 doby hrad Matya Korvn a Brumov dostal nov majitele, uherskou alechtu, Podmanick z Podmanna. Roku 1503 se stalo brumovsk panstv zbo~m alodnm, r. 1520 jej trvale zskali pni z Lomnice (MeziY t z Lomnice), kteY z nj u inili hlavn sdlo svch vchodomoravskch dr~av. Obdob vldy pno z Lomnice bylo zYejm dobou rozmachu panstv a hospodYsk prosperity samotn osady. Tak ji~ roku 1503 se o Brumov mluv jako o mstu, roku 1500 udlil krl Vladislav II. Brumovu prvo dalaho trhu, pni z Lomnice pYestavli brumovsk hrad, zakldali na panstv rybnky apod. Roku 1574 prodala Magdalena z Lomnice brumovsk zbo~ ZdeHkovi Kavkovi z X an, kter na brumovskm panstv horliv prosazoval evangelick vyznn a kter svou bezohlednou hospodYskou politikou se asto dostval do konfliktu se svmi poddanmi. Po jeho zavra~dn roku 1582 u ZdveYic pYevzala sprvu panstv jeho vdova, Johanka Tr kov z Lpy, kter se zhy provdala za sprvce svch statko, polskho alechtice Kryatofa Zborowskho. V t dob pobval krtce na brumovskm hrad znm heraldik a genealog Bartolomj Paprock z Hlohol. Roku 1600 pYevzal brumovsk panstv Jan Kavka z X an, kter za al na Brumovsku provdt velmi tvrdou rekatolizaci. V letech 1605 a 1606 postihly Brumov a jeho okol zna nou mrou vpdy bo kajovco. Kavkovi bylo jeho panstv konfiskovno za stavovskho povstn, ale po bitv na Bl HoYe mu byly brumovsk statky vrceny. V roce 1661 byl brumovsk hrad obsazen Betlenovm uherskm vojskem a vzbouYenmi Valachy, roku 1622 zskal brumovsk panstv uhersk rod Apponyio, od nich~ cel panstv pYealo ddictvm v roce 1626 na Mikulae Forg e z Gmeae. Po jeho smrti udlila vdova Estera Forg ov brumovskm poddanm vznamn vsady (zbaven robot pach a jzdnch, apod.). Roku 1622 bylo brumovsk panstv rozdleno na pt dlo a ikdy~ se pozdji jeho podstatn st znovu slou ila, nikdy u~ nedoshlo sv povodn velikosti. PYi vpdu Turko a Tataro v roce 1663 byl Brumov vyplen a tmY zni en, ubrnil se pouze hrad. Zhy po tto pohrom byl Brumov posti~en znovu. Za povstn Thokolyho vHornch Uhrch v letech 1680 a~ 1683 proniklo v ervnu 1683 povstaleck vojsko na vchodn Moravu a znovu vyplenilo jak Brumov, tak i Val. Klobouky. Podobn se Brumovu vedlo v obdob tzv. "kuruckch vojen" (Rkocziho povstn), kdy v roce 1704 bylo msto samostatn zpustoaeno tak, ~e moravsk zemsk hotovost, ur en k ochran  hranic, byla nucena tboYit ve stanech. Po skon en "kuruckch vlek" doalo ke zmnm vmajetkoprvnch pomrech dr~itelo brumovskho panstv, kter zostalo nadle rozdleno na tYi sti, patYc Ileahzyom, Walldorgom a Selbom. V roce 1758 bylo v Brumov 112 domo, palrna, pivovar, bednrna, dv kovrny, ko~elu~na, tYi mlny, aest Yeznickch jatek a dv hospody. Na sklonku 18. stolet zashly i na Brumovsko prvn formy kapitalistickho podnikn, tak napY. Ileahzyov zalo~ili roku 1807 v Brumov dv sklrny a roku 1816 zalo~il zde majitel nvojensk sti panstv baron Friedenthal panskou manufakturu na vrobu sukna, tento podnik se ale nezdaYil a manufaktura o tYi roky pozdji zanikla. Ani v tomto obdob se Brumovu nevyhnuly ~iveln a jin pohromy. V roce 1750 vyhoYelo cel msto, zasv vzaly pYedevam akola, kostel a fara smatrikami i s celm farnm archvem, v roce 1760 pak podlehl po~ru samotn brumovsk hrad s panskm archvem. PYi dalam velkm po~ru v roce 1820 lehlo popelem celch 86 domo a fara. V letech 1831 a 1836 bylo msto s okolm posti~eno epidemi cholery, v letech 1838 a 1839 zde zase pYi tzv. dobyt m moru pomYelo pYes 220 kuso dobytka. V letech 1846-1847 byl Brumov posti~en nerodou, spojenou s hladomorem, co~ mlo za nsledek rozshlou epidemii tyfu. Ileahzyov vlastnili podstatnou st brumovskho panstv - Brumov I do roku 1835. (Vroce 1731 spojili ve svch rukou tYi ptiny bvalho rozsahu brumovskho statku pYed jeho rozdlen v roce 1659 - podl Tattenbacho, Ursiny - Rosenberko a svoj vlastn). K tto sti brumovskho panstv nle~ely mste ka Brumov, Val. Klobouky a Vlachovice, dle pak vsi Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, JestYab, KYekov, La nov, Lide ko, Lipina, Lu~n, Miroaov, Nedaaov, Nedaaova Lhota, Val. Polanka, Popov, Pote , Pul n, Sidonie, Smolina, StYelna, `tpn, `ttn, Tichov, jezd a Vysok Pole. Roku 1835 koupil tento dl panstv (Brumov I) rod Sino, v jejich~ dr~en zostal a~ do roku 1894. Povodn Walldorfskou st Brumova vlastnili od roku 1796 hrabata Chorynat a to rovnch sto let, a~ do roku 1896, kdy se tato st (Brumov II) spojila s vtam prvnm dlem. Tato st panstv (Brumov II) zahrnovala dl Brumova, dva mlny v Kloboukch, mln vBohuslavicch, statek Hoaelkovou, dl Francovy Lhoty a cel vsi Haluzice, Vlachovu Lhotu, Horn Lide , Lou ku, Seninku, Slopn a Vrbtice. TYet, nejmlada dl povodnho brumovskho panstv (Brumov III), k nmu~ patYily dly Brumova a Klobouk a cel vsi Nvojn, `tudlov a PYkazy (nkdy ozna ovn dle sdla vrchnosti tak jako statek Nvojn), asto mnil majitele. Po Selbech ji zskali roku 1733 Hetzerov, po nich byl v majetku rytYo z Gymnichu, od roku 1782 jej vlastnil Bernard ZhoYsk ze ZhoYe. Pak se na krtkou dobu stYdali Scharfov, Chorynat a Friedenthalov a~ statek v roce 1835 koupil znojemsk purkmistr Wolfgang Manner a v rukou jeho rodu zostal a~ do roku 1945 (nebyl tedy ji~ nikdy spojen s povodnm brumovskm panstvm). PYesto~e byl Brumov od roku 1849 stYediskem rozshlho feudlnho panstv a sdlem vrchnostenskch Yado a vrchnostenskho soudu, byly v roce 1850 nov okresn Yady pYeneseny do Val. Klobouk. Vinou omezenho sprvce brumovskho panstv (brnil toti~ zYzen tchto Yado v Brumov) tak Brumov klesl na pouh provinciln mste ko se sdlem sprvy velkostatku, kter nle~elo k soudnmu okresu Val. Klobouk a k hejtmanstv Uhersk Brod. Brumov se tak ve druh polovin 19. stolet za al probouzet ke kulturnmu a osvtovmu ~ivotu, v roce 1869 zde byl zalo~en prvn tenYsk krou~ek, v roce 1871 spolek vojenskch vyslou~ilco, roku 1876 sbor dobrovolnch hasi o, pozdji byla zYzena ob ansk zlo~na. V roce 1873 se do Brumova pYesunul dala sttn Yad, finan n str~. Dole~itm momentem byla tak vstavba ~elezni n drhy pYes Vlrsk prosmyk v roce 1887, ndra~ vBylnici neslo tehdeja ozna en Bylnice-Brumov. Majitel prvn sti brumovskho velkostatku (BrumovI) `imon Sina zemYel v roce 1876, jeho dcera Ifigenie, kter panstv zddila, je prodala roku 1894 promyslnkovi Antonnu Dreherovi, kter o dv lta pozdji zskal i druhou st panstv (Brumov II). Spojen Dreherov velkostatek obnael celkem 8 631 ha pody, z toho 6 502 ha leso, 1035 ha pol, 282 ha luk, 782 ha pastvin. Sdlem sprvy velkostatku zostal i nadle Brumov, kde sdlil sprvce velkostatku a dala pYsluan personl (lkaY, Yeditel pivovaru, sldek, apod.). PYi pozemkov reform v roce 1920 bylo zbrumovskho velkostatku do pYdlovho Yzen zabrno celkem 8 575 ha. V dob prvn republiky zskal tak Brumov vlastn ~elezni n spojen. V roce 1923 bal zahjena stavba ~eleznice Vsetn-Horn Lide -Bylnice, kter pro svou nro nost (Yada mosto a tunelo) trvala nkolik let a provoz na n byl zahjen a~ v roce 1928. Po Ant. Dreherovi zddil brumovsk velkostatek jeho vnuk Oskar Dreher, po nm bylo vlastnictv velkostatku pYiznno jeho matce, hrabnce Kulmerov, pozdji provdan za E. R. von Harbacha. Tto majitelce zostal velkostatek a~ do roku 1945. V dob druh svtov vlky se v Brumov usdlila protektortn policie, stejn tak se Brumov stal sdlem nmeck pohrani n a celn sprvy. Nmci mli oporu v usedlch nmeckch rodinch a pYedevam u majitelky velkostatku hrabnky Rainer von Harbach. Do odbojov aktivity se v Brumov zapojila pYedevam organizace Obrana nroda, ale tak pYsluanci brumovsk organizace Sokola a po roce 1941 tak lenov KS . V armdch zpadnch spojenco bojovalo tak nkolik brumovskch ob ano, hlavn vaak byla z Brumova poskytovna pomoc pYi organizovn pYechodu z protektortu na Slovensko. V roce 1944 bylo v Brumov zYzeno speciln protipartyznsk jagkomando. Ve dnech 15. a 16. dubna byl Brumov zasa~en spojeneckm letectvem, dala akce letectva se odehrla 27.dubna 1945 proti stanoviati nmeckch jednotek v Brumov. Krtce pYed svm stupem provedla nmeck vojska destrukci podminovanch mosto v blzkm okol Brumova (celkem jich bylo zni eno devt). Dne 1. 5. 1945 byl Brumov obsazen postupujcmi jednotkami rumunskho generla Avramesca, zvre nch bojo proti ustupujcmu nmeckmu vojsku se z astnilo na stran Rumuno tak 35 brumovskch ob ano, z nich~ dva v boji padli. Hned 2. kvtna 1945 byla v Brumov utvoYena mstn samosprva a zvolen prvn nrodn vbor. Ji~ v roce 1945 byl zkonfiskovn velkostatek hrabnky Rainer von Harbach a pYedn Sprv sttnch leso. V roce 1945 byl vytvoYen Lesn zvod Brumov. V roce 1946 byl zalo~en elektrotechnick zvod MEZ Brumov, roku 1948 byly znrodnny brumovsk pivovar a pila v Bylnici, v roce 1952 byly v rmci kolektivizace zemdlstv zalo~ena vBrumov a v Bylnici zemdlsk dru~stva. V roce 1964 (1. ervence) byly slou eny Brumov a Bylnice v jeden celek z nzvem Brumov-Bylnice a nov utvoYen obec zskala statut msta. V letech 1949-1960 nle~el Brumov s Bylnic k okresu Val. Klobouky a po jeho zruaen v roce 1960 byl administrativn zahrnut do gottwaldovskho (zlnskho) okresu. Prvn akolu zYdil v Brumov v roce 1611 Jan Kavka X ansk, kter na n vydr~oval 27 ~ko, do roku 1900 byla v Brumov ptitYdn akola. Maeansk akola byla v Brumov zYzena a~ v dob prvn republiky. Farn kostel sv. Vclava v Brumov je vznamnou stavebn pamtkou. Samotn patrocinium ji~ napovd o zna nm stY kostela, jeho~ povod mo~eme hledat v dobch, kdy byl Brumov krlovskm majetkem, a s nejvta pravdpodobnost ji~ ve 2. pol. 13. stolet. Pro tento pYedpoklad by svd ila i jednoduch jednolodn dispozice s polygonlnm presbytYem. Tak zostaly dochovny nkter architektonick detaily - napY. povodn okna v lodi, portl vpYzem v~e. Prvn vta pYestavba probhla v roce 1511, kdy byl tak znovu vysvcen (tehdy byla patrn postavena dnean v~). V letech 1664-65 byla pYistavna bo n kaple "brumovsk" a v roce 1691 druh "bylnick". V tzv. bylnick kapli jsou dochovny nhrobn renesan n kameny Jan MeziY skho z Lomnice a jeho vnuko, pYedn ukzky sepulkrln vzdoby na zlnksm okresu z prvn poloviny 16. stolet. Pod kostelem je krypta, nefunk n od r. 1776. Roku 1834 byla provedena rozshl pYestavba (dnean podoba) a roku 1898 provedena malYsk vzdoba interiru. Nejvznamnja pamtkou Brumova jsou vaak relikty krlovskho hradu, jednoho znejvzna njach na Morav. Natemeni ostro~ny nad pravm bYehem Brumovky bylo povodn pchovsk hradisko, na jeho~ mst vznikl v prvn polovin 13. stolet krlovsk pozdn romnsk hrad. Archeologick vzkum v letech 1977-82 zde odkryl podorys a podstatnou st pYzem a suterennch prostor vnitYn obvodov zstavby hradu. Povodn hrad pYedstavovala velk hranolov v~ (donjon) z bosovanch kvdro na severnm okraji hradnho jdra, obehnanho obvodovou hradbou. Dle byly zjiatny stopy pozdn romnskho sakrlnho objektu (architektonick vzdoba). Ve druh polovin 14. stolet vznikl na ji~n stran palc, hrad byl v jihozpadn sti pYestavn. Ve druh pol. 15. stol. Vznikla mohutn attov ze (Schildmauer) na pYstupov komunikaci, zeslen pol vlcovou baatou. Na za tku 16. stolet byl komplexn pYestavn (za pno z Lomnice), bylo zbudovno nov opevnn a provedena obvodov zstavba, z vta sti zachycen pYi vzkumu. Hrad, kter sehrl dole~itou roli jeat za tzv. "kuruckch vojen" na po tku 18.stolet, byl citeln poakozen pYi po~ru v roce 1760, po odsthovn vrchnostenskch Yado mezi lety 1826-27 byl opuatn zcela a prodn v dra~b jako zsobrna levnho stavebnho materilu. V sou asn dob se provd ste n rekonstrukce objevench st stavebnho komplexu. Hrad patY mezi nejvznamnja pamtkov objekty na vchodn Morav. Z dalach pamtek v Brumov je nutno uvst barokn sousoa Trojice z roku 1777 na nmst, kde jsou dle dochovny dala sochy, sv. Gothard z roku 1773 a sv. Florin z roku 1755. PYi silnici do Val. Klobouk stoj socha sv. Jana Nepomuckho z roku 1730, kter stla povodn pYed hradem. Za mstem ve smru na Val. Klobouky je na nevysokm nvra ~idovsk hYbitov svho druhu na zlnskm okrese. Obecn pe ee dochovna z roku 1603, ve znaku msta je bransk mY~ (barvy-zlat mY~ na ervenm podklad). Nejstara matrika od roku 1634, dala shoYely pYi po~ru v roce 1750, o faYe jsou prvn zprvy a~ na po tku 19. stolet, a  nelze pochybovat o jej stara existenci.  v x !!!!008^9`9>>BBdhBFFSSUUVV \"\ccTfVfggoossR{T{t~v~Z\dh 1h. A!"#$% i<@< NormlnCJ_HaJmHsHtHBA@B Standardn psmo odstavce W@ Siln5\.>@. Nzev$a$ 5CJ\Z>  |}Akld!e!''((v)w),,//*1+1115577;;:=;===\>0000000000000000000000000000000000000000000000000000000ABBDC)1!#$,356=DFGOV]^bcls~{FQxKS!]hiw#27 ^ f   M W Z c x oxgo!+W_bh|$. 5=~#?H#Zdfpsy/8kvmt1:HS /7SY[acjty{y9;LS&1BE]d  5 = a h l q M!W!C"N"<$C$%"%0%7%?%C%%%%%&&8'C'(((((((()).)/)4)7)8)@)d*j*k*n*o*v***M+X+t+{++,, ,-----.......i/r/c1k1N2Y222l4u4%5-56666X7c7778899N:U:3<:<<<\> {@Ajqc!j!''((u)|),,//)101125577;;9=@===Y>\>N: ;\>Msto Brumov-Bylnice.C:\Documents and Settings\pc\Plocha\BRUMOV.doc@N:N:GN:.:L02Z>@@@@*@d@hUnknownGz Times New Roman5Symbol3& z Arial"q7*&T*& i3mr0d"?2BRUMOVMsto Brumov-BylniceMsto Brumov-BylniceOh+'0 ( D P \hpxBRUMOVRUMMsto Brumov-Bylnice9ststNormalrMsto Brumov-Bylnice93stMicrosoft Word 9.0e@V@=*@O i3՜.+,0 hp  Msto Brumov-Bylnicelm"? BRUMOV Nzev  !"#$%&'()*+,-./0123456789:;<=>?@ABCDEGHIJKLMNOPRSTUVWXZ[\]^_`cRoot Entry F:2e1TableFiWordDocument"SummaryInformation(QDocumentSummaryInformation8YCompObjjObjectPool:2:2  FDokument Microsoft Word MSWordDocWord.Document.89q